Fáza Mesiaca
 
       
Reklama zadarmo, zvýšenie návštěvnosti

Ako ste našli našu stránku?

Google (62 | 75%)
od známeho (7 | 9%)
vybrali.sme.sk (0 | 0%)
Websurf (2 | 2%)
Katalóg stránok (1 | 1%)
Zoznam (2 | 2%)
Iný vyhľadaváč (1 | 1%)

Rozhovor s meteorológom

Rozhovor s meteorológom Milanom Lapinom pre náš web meteorologia.jex.cz

Mohli by ste sa predstaviť? (Kde ste študovali, kde pracujete atď...)

Som profesionálny meteorológ a klimatológ. Študoval som odbor fyzika na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave v rokoch 1965-1971, kde som sa v 3. ročníku špecializoval na meteorológiu a klimatológiu, diplomovú prácu som riešil na tému „Meteorologické numerické prognostické modely“. V rokoch 1971-1996 som pracoval v Slovenskom hydrometeorologickom ústave, od roku 1996 pôsobím na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky (FMFI) UK v Bratislave, kde som v roku 2005 získal titul profesor v odbore fyzika. Podrobnosti o mojej profesionálnej dráhe je možné nájsť na stránke: http://www.dmc.fmph.uniba.sk/public_html/main9.html  po kliknutí na moje meno. Veľa informácií je aj na stránke: http://www.milanlapin.estranky.sk/, prípadne na stránkach http://www.google.sk/ po zadaní hesla „Milan Lapin“.

Ako ste sa dostali k meteorológii?
Keď som mal asi 10 rokov, tak ma zaujali články dr. Forgáča v mesačníku „Ovocinár a vinohradník“ o počasí v danom mesiaci, ktorý pravidelne odoberal môj otec, tiež profesionálny ovocinár a vinohradník. Keďže otec sledoval pozorne teplotu vzduchu a úhrny zrážok každý deň, začal som aj ja s pozorovaním počasia. Môj koníček zaujal nášho učiteľa zemepisu a venoval mi stručnú knižku o základoch meteorológie a klimatológie. Podľa nej som si zostrojil meteorologickú stanicu a pravidelne 3-krát denne som zapisoval pozorované hodnoty počasia od roku 1960 do roku 1966, keď som odišiel študovať na UK v Bratislave. Aj štúdium fyziky na UK som si zvolil so zámerom stať sa meteorológom.

Je ťažké študovať meteorológiu?
Pre mnohých študentov je to náročné štúdium, lebo treba absolvovať 3-ročný bakalársky stupeň v odbore Fyzika, čo viacerých odradí od štúdia meteorológie a klimatológie lebo na začiatku netušia, že podstatou tohto odboru je predovšetkým analýza fyzikálnych procesov prebiehajúcich v atmosfére a v klimatickom systéme celej Zeme (atmosféra, hydrosféra, kryosféra, litosféra, biosféra a antropogénna sféra). Aj štúdium a aj vedecká analýza týchto procesov sú preto dosť náročné disciplíny na matematické a fyzikálne vzdelanie. Moderné trendy v uvedenej analýze sú založené predovšetkým na príprave zložitých matematických modelov fyzikálnych a iných procesov v celosvetovom klimatickom systéme Zeme, pričom sa využívajú najvýkonnejšie počítače.

Je na Slovensku dosť meteorológov alebo je o nich núdza?
Na Slovensku je predovšetkým nedostatok meteorológov a klimatológov s dobrým matematicko-fyzikálnym vzdelaním, pretože je všeobecne málo študentov v odbore Fyzika na FMFI UK (len okolo 25 v jednom ročníku). Z toho dôvodu je aj málo takých študentov, ktorí sa nakoniec prihlásia na magisterský stupeň v odbore „Meteorológia a klimatológia“, iba 2 až 4 ročne, no mali sme už aj 9 študentov a aj nikoho. Asi 25% absolventov odchádza do zahraničia, kde sú podstatne lepšie platové podmienky, časť sa uplatní v iných odboroch. Aj to je jeden z dôvodov nedostatku kvalitných meteorológov a klimatológov na Slovensku. Naši najlepší absolventi obstáli veľmi dobre v konkurencii absolventov univerzít zo západnej Európy a severnej Ameriky, takže môžu pôsobiť ako meteorológovia a klimatológovia kdekoľvek na svete bez doplnkových skúšok. Dosť veľa funkcií meteorológov a klimatológov je na Slovensku obsadená absolventmi iných odborov, ktorí nemajú z meteorológie a klimatológie dostatočné teoretické základy.

Prečo by ľudia mali študovať meteorológiu? (čo je na tom obore zaujímavé?)
Pôsobenie meteorológov a klimatológov v praxi má predovšetkým veľký ekonomický prínos. Svetová meteorologická organizácia pri OSN si dala urobiť rozbor ekonomickej návratnosti týchto odborov a dostali taký výsledok, že každý dolár (Euro), ktorý sa investuje do činnosti týchto odborníkov má dlhodobú 7-násobnú návratnosť. Je to spôsobené jednak zlepšením prevencie pred nepriaznivými dôsledkami škodlivých javov súvisiacich s počasím a klimatickými zmenami, no prejavuje sa aj v bežnej praxi rôznych inštitúcií, privátnych subjektov a jednotlivých ľudí, ktorí si pri znalosti podkladov (predpovedí a iných informácií) z meteorológie a klimatológie vedia efektívnejšie zariadiť svoju činnosť. Podobne je to aj v odbore hydrológia. Akákoľvek dôležitejšia investícia musí mať v projektovej dokumentácii zahrnuté aj meteorologické, klimatologické a hydrologické podklady. Na druhej strane existuje aj rozsiahly základný výskum rôznych procesov súvisiacich s meteorologickými a klimatologickými faktormi, ktorého prínos sa prejaví až v budúcnosti.

Aký je Váš názor na Globálne otepľovanie?
Globálne otepľovanie a ochladzovanie podnebia sme tu mali odjakživa. Teraz je dôležité také globálne otepľovanie, ktoré súvisí s klimatickou zmenou, čiže len s tou časťou všetkých klimatických zmien, ktorá je zapríčinená činnosťou človeka, najmä emisiou skleníkových plynov do atmosféry a nevhodným využívaním krajiny a prostredia na Zemi. V súčasnosti už dokážeme približne kvantifikovať podiel ľudskej činnosti na zmenách klímy. Zdá sa, že v posledných desaťročiach podiel človeka na zmenách klímy už väčší ako sú zmeny klímy prirodzeného charakteru.

Čo hovoríte na to, že sa na našom území vyskytujú tropické horúčavy?
Tropické horúčavy sa u nás občas vyskytovali aj v minulosti, v posledných rokoch sú ale asi 3-krát častejšie ako pred 50 až 150 rokmi. Je to jeden z dôležitých ukazovateľov klimatickej zmeny.

Vyskytovali sa na našom území aj v minulosti?
Ak sa v minulosti vyskytli vlny horúčav, čiže viacdenné epizódy s dennými maximami teploty vzduchu okolo 35 °C a nočnými minimami okolo 20 °C, tak to neuniklo pozornosti kronikárov a rôznych záujemcov o počasie. Od roku 1775 máme o tom celkom spoľahlivé záznamy z pravidelných meteorologických pozorovaní. Je nepochybné, že v súčasnosti je počet, trvanie a účinok vĺn horúčav väčší ako to bolo kedykoľvek za posledných 500 rokov.

Ako by to malo pokračovať v budúcnosti? (mali by byť ešte väčšie tropické teploty, napr. +40 stupňov?)
 Keďže je takmer isté, že bude pokračovať emisia skleníkových plynov do atmosféry a aj nepriaznivý účinok využívania krajiny, tak môžeme predpokladať, že bude naďalej vzrastať aj výskyt vĺn horúčav, hoci sa nemusia objaviť každý rok. Počasie je v strednej Európe premenlivé a nedá sa vylúčiť ani ojedinelý výskyt studených letných období bez akejkoľvek vlny horúčav. Denné maximá teploty vzduchu nad 40 °C a aj denné priemery teploty vzduchu nad 30 °C sme mali u nás a v okolitých krajinách v horúcich letách po roku 1990 v niekoľkých prípadoch a zdá sa, že takýto trend otepľovania bude pokračovať. Zvrátiť by to mohli neočakávané prirodzené faktory ochladzovania klímy, ako je výrazné zoslabenie slnečnej aktivity alebo silné sopečné erupcie, čo sa nedá odhadnúť s predstihom viac ako jeden rok. 

©InForWeat

 

 
 
 
© 2013 - 2016 InForWeat Company
©  Informations and Forcast Weather 
Všetký informácie, ktoré sú vlastnístvom InForWeat Company  (Informations and Forecast Weather), je zakázane kopírovať, zneužívať alebo hromadne šíriť bez dovolenia. Porušenie sa trestá!
 
All information which is the property of  InForWeat Company (Informations and Weather Forecast), is forbidden to copy, misuse or mass distributed without permission. Violation is punishable!
 
 
 
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one